Zde se nacházíte: Home > Věda a výzkum
Podkategorie:

Článek: Hrušovská zdrž na Dunaji - priehrada kde mráz prehráva boj s vtákmi (nie s ornitológmi)

Prvé roky môjho pobytu v Bratislave som si pozorovanie vtákov veľmi neužil. Po presťahovaní z Oravy mi pozorovanie nížinných druhov nebolo obzvlášť po chuti a tak trochu mi chýbali horské druhy ako kuvičok vrabčí, pôtik kapcavý alebo orol krikľavý. Napriek tomu, že Bratislava leží na Dunaji, neťahali ma sprvu ani vodné vtáky. V zimnom období, keď sa ich tu zlietavajú zo severu tisíce pozorovania veľmi znepríjemňuje konštantne silný vietor. Tento však pôsobí ako spoľahlivý prostriedok na odstrašenie aj pre miestnych obyvateľov. Aká je chyba nechať sa odstrašiť som však zistil po prvých návštevách Hrušovskej zdrže počas sčítaní vtáctva. Keď ma pri rátaní vodných vtákov v niekoľko kilometrov dlhých kŕdľoch po pár minútach začali bolieť oči, dostal som kŕč do prstov a aj tak som ich nestihol zrátať, lebo ich vyplašila okolo plávajúca loď, môj pohľad na lokalitu sa zmenil o 180°.


Pohľad na smísený kŕdel chochlačiek v zime 2005/06. Foto: J. Ridzoň

Keď aj bežné druhy stoja za pohľad, alebo kŕdle bez konca

So sčítaním vodných vtákov vo väčších počtoch som začínal na Liptovskej Mare. Už tu som hromžil, keď som nevedel určiť či vtákov bolo 2421 alebo 2422.Odchádzal som tak z mary s pocitom, že neviem koľko vtákov som naozaj videl. Vytriezvenie však prišlo až na Hrušovskej zdrži, keď ani 10 hodín svetla počas jesenného dňa nestačilo na zrátanie všetkých vtákov. Kŕdle sú tu totiž tak početné, že návštevníkom sa naskytnú pohľady, ktoré by sme očakávali skôr v prímorských lokalitách, v deltách väčších riek, alebo na alpských jazerách. Zimujúce alebo migrujúce kŕdle chochlačiek vrkočatých presahujú takmer každý rok pri maximách počet 40000 ex. (v novembri) a u chochlačiek sivých 20000 ex. (v októbri). Často sa ich kŕdle tiahnu v dĺžke viac ako 10 km v súvislom páse popri brehu vodnej nádrže. Počtom však veľmi nezaostávajú ani iné druhy. Počty zimujúcich hlaholiek obyčajných každoročne presiahnu 3000 ex. a najvyššie počty v chladných zimách až 10000 ex. Počas chladných zím na hladine nádrže nocujú aj desaťtisícové kŕdle husí, tisíce čajok sivých a počas migrácie viac ako 7000 čajok bielohlavých a žltonohých, ktorých ranný rozlet trvá aj desiatky minút. Už len samotné pozorovanie vodnej hladiny husto posiatej vodným vtákmi bežných druhov stojí za návštevu lokality. Pritom takéto počty u chochlačiek sú v priebehu niektorých zím najvyššie v rámci strednej Európy a u hlaholky jedny z najvyšších v Európe. Avšak nie je to jediná vec, ktorú sa oplatí na zdrži vidieť. Vo veľkých kŕdľoch sa takmer vždy nájdu jednotlivo aj vzácnejšie druhy a vzhľadom k polohe lokality tu zimujú početne aj druhy, pre ktoré je Česká republika položená príliš severne.


Pohľad na Hrušovskú zdrž. Foto: J. Ridzoň

Spor o vodné dielo Gabčíkovo

Napriek opísaným počtom a naznačenému významu zimujúcich kŕdľov natlačených na 46 km2 (celé vodné dielo) ostávala zdrž mimo pozornosti ornitológov. Odpor voči výstavbe tejto vodnej nádrže, ktorá zničila desiatky km2 lužných lesov, úplne rozvrátila vodný režim v ramennej sústave Dunaja bol v prvých rokoch po napustení často dôvodom pre ktorý sa jej ornitológovia vyhýbali. Uniklo tak mnoho údajov, ktoré by dnes pomohli k posúdeniu zmien ekosystémov. No a tí čo predsa zdrž navštívili v zimnom období sa už zvyčajne nevrátili kvôli permanentne silnému zimnému vetru. Dáta z lokality začali pribúdať až v posledných rokoch a s nimi aj počet birdwatcherov. Napriek zistenému významu pre zimujúce a migrujúce vtáky je však len ťažko možné hovoriť o pozitívnom vplyve na vtáctvo, pretože zatiaľ nie je celkom jasné čo sa po výstavbe dialo s vodným vtáctvom v samotnom koryte Dunaja. Skôr to ale vyzerá tak, že počty išli dole... Otázok ostáva otvorených veľa. To však ale nemá návštevníkov odradiť od cesty. Práve naopak. Birdwatcherov nielenže čaká zážitok z u nás málokde vídaných tisícových kŕdľov vodných vtákov a rôznych vzácnych druhov, ale svojou návštevou a získanými údajmi môžu neskôr pomôcť k zodpovedaniu otázok na ktoré nám stále chýba jasná odpoveď.


Kormorány malé (Phalacrocorax pygmeus) sú početnějšie na zdrži ako kormorány velké. Foto: Š. Benko

„Premnožené“ kormorány malé a iné špecifiká Hrušovskej zdrže

Od napustenia Hrušovskej zdrže sa skladba zimujúceho vtáctva na nej intenzívne vyvíja a mení. Pribudli nielen na Slovensku bežné druhy kačíc a chochlačiek ale začali sa objavovať aj druhy, ktoré pred tým na Slovensku nezimovali. Takým je napríklad kormorán malý. Prvý záznam sa na Dunaji objavil v zime 1994/95, pred tým sa na Slovensku vyskytoval skôr výnimočne (rybníky Senné a pár ďalších lokalít). Avšak po spomínanej zime začala jeho početnosť rásť a zastavila sa až v zime 2008, kedy bolo zistených až 582 ex. V súčasnosti je teda na zdrži početnejší ako kormorán veľký. Zaujímavé tiež je, že jeho výskyt v zimnom období je viazaný na Slovensku takmer výlučne na zdrž a inde sa objavuje len sporadicky. Pretože ani v susednom Rakúsku a v Čechách a na Morave nezimuje obzvlášť bežne, práve toto je druh, kvôli ktorému tu z okolitých krajín merajú cestu ornitológovia. Jeho pozorovanie je tu od decembra do februára viac-menej isté. Kormorán malý však nie je jediný vzácnejší druh, ktorý tu láka ornitológov, resp. u ktorého by končil výpočet druhov zimujúcich tu v rámci Slovenska neobvykle početne. V zime 2007/08 a 2008/09 sa na zdrži objavili v netradične veľkých počtoch aj chochlačky morské a turpany tmavé. U chochlačiek sme pozorovali najviac 192 ex. a u turpana tmavého 106 ex. Zaujímavé u nich bolo, že sa obe zimy za sebou kŕdle vyskytovali celé obdobie takmer na tom istom mieste, ich pozorovanie tak bolo pri využití skúsenosti iných ornitológov relatívne jednoduché. Okrem chochlačiek a turpana je možné tu zastihnúť stovky kačíc hvízadavých, chripľavých a keď prituhne zo severu sa sem stiahnu stovky potápačov malých a veľkých. Pravidelne sa však v takýchto obdobiach vyskytnú aj iné druhy, ako napr. ľadovka ostrochvostá, potápač prostredný, potápka červenokrká, potápka čiernokrká, potápka ušatá, potáplice a vzácnejšie aj iné druhy. Práve v tuhých zimách vyniká výhoda nezamŕzajúceho Dunaja najviac, keď je zdrž viac-menej jedinou lokalitou na Slovensku, kde sa dajú pozorovať tisícové kŕdle vodných vtákov. V zime 2005/06 a 2007/08 pri dlhých obdobiach extrémne nízkych teplôt to dokonca vyzeralo, že aj tu to majú vtáky nahnuté a budú musieť odletieť južnejšie. Zamrzol Váh, všetky vodné nádrže až na malé výnimky a aj Dunaj začínal zamŕzať, zamrzla aj zdrž. Kŕdle vtákov však boli tak početné, že na zdrži ostali malé oká, ktoré kvôli neustálemu pohybu vtákov nedokázali zamrznúť a kde sa tiesnilo často niekoľkotisíc chochlačiek a hlaholiek. Zdrž tak ponúka pekné divadlo viac menej každú zimu, takmer za akýchkoľvek podmienok.


Okrem chocholačiek vrkočatých je možné pozorovať aj chocholačky morské. Foto: Š. Benko


Možnosti pozorovať vtáky mimo zimy

Zima však nie je jediným obdobím, kedy návšteva lokality môže priniesť birdwatcherom zaujímavé pozorovania. Jarná migrácia s intenzívnym ťahom čoríkov čiernych, keď je možné naraz pozorovať na lokalite aj vyše 1000 ex. spolu s desiatkami čoríkov bahenných a bielokrídlych má tiež niečo do seba. V rovnakom období tiahnu aj čajky malé, ktorých maximum zistené zatiaľ na zdrži bolo 1100 ex. Nevýhodou u tohto ťahu je, že často trvá len pár dni a termín sa každý rok mierne posúva.
Počas hniezdneho obdobia je limitujúcim faktorom charakter brehov zdrže osadených betónovými panelmi, prípadne zaliatych priamo asfaltom (okrem hornej časti so štrkovými brehmi) a preto sa všetko život v tomto období sústreďuje okolo vtáčích ostrovov, na ktorých hniezdi aj najväčšia slovenská kolónia čajok čiernohlavých. V tomto období je možné pozorovať aj neskorý (resp. skorý) ťah bahniakov, mne sa tak podarilo takmer každý rok pozorovať druhy ako pobrežník hrdzavý, krivozobý, kamenár strakatý, lastúrničiar strakatý, pieskárik belavý a vzácne aj lyskonoha úzkozobého a iné druhy.


V tuhých zimách je možné pozorovať aj niekolko sto jedincov potápačov
malých (Mergus albellus). Foto: J. Svetlík



Odporúčania pre návštevu

Najlepšími obdobiami na pozorovanie vtákov (väčších kŕdľov, vzácnych druhov) na Hrušovskej zdrži býva december – február, obzvlášť pri tuhších zimách. Veľké kŕdle je možné pozorovať aj koncom októbra a začiatkom novembra, druhové spektrum však býva chudobnejšie a hlavne chýbajú vo väčšom počte druhy, kvôli ktorým sa tu najviac oplatí ísť (turpany, chochlačky morské, kormorány malé). Kvôli ťahu čoríkov a čajok malých sa oplatí lokalitu navštíviť aj koncom apríla (posledné dni) a začiatkom mája, určite však nemá zmysel kvôli vtákom tu cestovať počas letných prázdnin. V júli a auguste je lokalita v dôsledku vysokej návštevnosti takmer bez vtákov.
Najjednoduchší prístup je na južný breh medzi bratislavskou mestskou časťou Čunovo a obcou Dobrohošť. Hneď vedľa hrádze (ktorá nie je prístupná a nelegálne vstupy rada rieši SBS aj prípadne s políciou) totiž vedie cesta III. triedy. Pozorovanie vtáctva a presuny medzi lokalitami sú tak relatívne pohodlné a aj v prípade silnejšieho vetra je možné návštevy tu skôr prispôsobiť podmienkam ako na severnej strane, kde sú vstupy na hrádzu len v rozostupe niekoľkých kilometrov. Hrušovská zdrž sa navyše nachádza len niekoľko kilometrov od diaľnice Brno – Bratislava – Budapešť, a preto jej návšteva môže byť príjemným spestrením po ceste na žeriavy na Hortobágy alebo na Neziderské jazero. Kvôli ľahkej dostupnosti nezaberie pozorovanie a nájdenie vzácnejších vtákov a väčších kŕdľov viac ako 3 – 4 hodiny.
Dostupné, hneď vedľa cesty popri hrádzi, sú v niektorých dedinách aj reštaurácie, kde sa môžu birdwatcheri v prípade nepriazne počasia aj zohriať. Určite však neodporúčam návštevu gastronomických zariadení v Čunove.


Počas chladných zím na hladine nádrže nocujú aj desaťtisícové kŕdle husí. Foto: Š. Benko

Záver, poďakovanie a kontakt

Verím, že aspoň v skratke sa mi podarilo priblížiť vám lokalitu, ktorá síce nie je práve prírodný skvost ale ponúka možnosti pozorovania vodného vtáctva, ktoré v zimnom období sú u nás zväčša obmedzené a práve vďaka tomu sa na ňu rád vraciam. Verím, že viacerých moje rozprávanie aj tak trochu navnadilo ku návšteve a ak je môj predpoklad správny, rád poskytnem aktuálne info a rady kam sa na lokalitu oplatí ísť pozrieť.
Záverom by som ale hlavne chcel poďakovať predovšetkým Richardovi Kvetkovi a Jánovi Svetlíkovi s ktorými som navštevoval lokalitu najčastejšie, často len oni sami a bez ktorých by takýto prehľad poskytnutý v článku nebol možný.

Jozef Ridzoň, ridzon@vtaky.sk


11.12.2009
Počet názorů: 0 Přidat názor

Reakce čtenářů



    © Česká společnost ornitologická 2002-2017
    Články vyjadřují názory autorů a jsou majetkem redakce. ISSN 1803-6791